Bezpečnostné požiadavky pri práci na elektrických zariadeniach

Bezpečnostné požiadavky na obsluhu a prácu na elektrických zariadeniach podľa európskych noriem v kontexte s STN 34 3100

Každý elektrotechnik musí mať vedomosti z problematiky technických predpisov, ktoré sú
zamerané na činnosti na elektrických inštaláciách a elektrických zariadeniach medzi ktoré patrí
obsluha a bezpečná práca. Vstupom SR do EÚ je potrebné si osvojiť zavedený súbor európskych
noriem EN 50110: 1996 Obsluha a práca na elektrických zariadeniach. Cieľom je postupné
zavedenie jednotných kritérií a úrovne bezpečnosti práce pri obsluhe elektrických zariadení platných
v Európe, teda vytvorenie spoločnej úrovne bezpečnosti. Toto nie je možné vykonať zo dňa na deň,
preto v prechodnom období bude v platnosti aj STN 34 3100: 2001. Jednou z prvých zásad
bezpečnosti je ovládať základné pojmy a definície.

VÝBER POJMOV A DEFINÍCIÍ (EN 50110)

Elektrické zariadenie (electrical installation). Zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických
zariadení s koordinovanými vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie jedného alebo niekoľkých
určených cieľov. Zahŕňa všetky elektrické zariadenia, ktoré sú určené pre výrobu, prenos, premenu,
rozvod a použitie elektrickej energie. Ďalej zahŕňa všetky zdroje akumulovanej elektrickej energie
ako sú batérie, kondenzátory a pod.

Obsluha a práca (operation). Pracovné úkony nutné k uvedeniu elektrického zariadenia do
činnosti, napr. spínanie, ovládanie, monitorovanie, údržba až po práce na živých a neživých
častiach. Pred započatím práce na elektrickom zariadení alebo v jeho blízkosti, musí byť vykonaná
analýza elektrického nebezpečenstva, ktorá musí stanoviť, akým spôsobom musí byť vykonávaná
obsluha alebo pracovná činnosť, aby bola zabezpečená bezpečnosť.

Riziko (risk). Kombinácia pravdepodobnosti a stupňa možného zranenia alebo škody na zdraviu
osoby, ktorá je pri práci vystavená riziku alebo rizikom.

Elektrické riziko (electrical hazard). Možnosť zranenia alebo škody na zdraví pôsobením
elektrickej energie z elektrického zariadenia.

Elektrické nebezpečie (electrical danger). Nebezpečie zranenia od elektrického zariadenia.

Zranenie (spôsobené elektrinou) (injury electrical). Smrť alebo zranenie spôsobené elektrinou,
popálením elektrickým oblúkom, ohňom alebo explóziou spôsobenou elektrickou energiou pri
obsluhe alebo práci na elektrickom zariadení.

Vedúci práce (nominated person in control of a work activity). Osoba poverená priamou
zodpovednosťou za pracovnú činnosť. Časť zodpovednosti sa môže previesť aj na inú osobu.

Osoba zodpovedná za elektrické zariadenie (nominated person in control of an electrical
installation). Osoba poverená priamou zodpovednosťou za elektrické zariadenie. Časť
zodpovednosti sa môže previesť aj na inú osobu ako je poverená.

Osoba znalá (skilled person). Osoba zo zodpovedajúcim vzdelaním a praxou.

Osoba poučená (Instructed person). Osoba poučená znalými osobami, ktorá môže pracovať len
s ich dohľadom (práca s dohľadom).

Osoba oboznámená (ordinary person). Osoba, ktorá nie je ani znalá ani poučená.

Pracovisko (work location). Vymedzený priestor pre prácu.

Práca (work activity). Práca na elektrickom zariadení a v jeho blízkosti s výskytom elektrického

rizika.

Práca na elektrickom zariadení (electrical work). Práca na elektrickom zariadení a v jeho
blízkosti ako je skúšanie, meranie, oprava, výmena, úprava, rozšírenie, montáž a prehliadka.

Práca v blízkosti elektrických zariadení – neelektrická práca (non-electrical work). Práca
v blízkosti elektrických zariadení ako sú stavebné činnosti (výkopy, čistenie, natieranie, a pod.

Odpojenie (isolate). Úplné oddelenie elektrického zariadenia od iných zariadení a obvodov.

Práca pod napätím (live working). Všetky práce, pri ktorých sa osoba dostane do styku so živými
časťami alebo zasahuje do ochranného priestoru buď časťami tela, náradím, zariadením alebo
predmetmi, ktorých sa dotýka.

Práca v blízkosti živých častí (working in the vicinity of live parts). Všetky pracovné činnosti, pri
ktorých osoba časťami tela, náradím alebo inými predmetmi zasahuje do zóny priblíženia nie však
do ochranného priestoru.

Práca na vypnutom zariadení (dead working). Pracovná činnosť na elektrických zariadeniach,
ktoré nie sú pod napätím a s nábojom, vykonávaná po vykonaní všetkých opatrení zabraňujúcich
elektrickému ohrozeniu.

Zóna priblíženia (vicinity zone). Priestor obklopujúci ochranný priestor, obr.1. (DV).

Ochranný priestor (live working zone). Priestor okolo živých častí, do ktorého nie je dovolené
preniknúť bez vykonania ochranných opatrení, obr.1. (DL).

Beznapäťový stav (dead). Napätie je približne nulové alebo elektrické zariadenie je bez napätia
alebo bez prítomnosti elektrického náboja.

Predkladaná európska norma EN 50110-1 postupne nahradí radu noriem STN 34 3100 až
STN 34 3112. Pri pozornom čítaní tejto normy elektrotechnikovi určite neujde skutočnosť, že naša
rada noriem v problematike bezpečnosti práce a obsluhy elektrických zariadení patrí ďaleko
k prepracovanejším a dokonalým ako nám ponúka európska únia.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY (ZÁSADY) BEZPEČNOSTI OBSLUHY A PRÁCE
NA ELEKTRICKOM ZARIADENÍ

Pred začatím práce na elektrickom zariadení alebo v jeho blízkosti, musí byť vykonaná
analýza elektrického nebezpečenstva, ktorá musí stanoviť, akým spôsobom musí byť vykonávaná
obsluha alebo pracovná činnosť, aby bola zaistená bezpečnosť. Osoby zapojené do pracovnej
činnosti na elektrických zariadeniach musia:

- byť školené z bezpečnostných predpisov a miestnych pracovných predpisov,

- byť poučené vedúcim práce o rizikách, ktoré nie sú zrejmé,

- mať potrebné technické znalosti, praktické skúsenosti a požadovanú zručnosť pre danú činnosť,

- mať určeného vedúceho práce a osobu zodpovednú za elektrické zariadenie (môže to byť jedna, tá istá osoba),

- nosiť primeraný a zapnutý pracovný odev,

- mať potrebné náradie, výstroj a prístroje vhodné pre dané použitie,

- mať pri práci na elektrickom zariadení s vedúcim práce dohodnutý pracovný postup a zaistenie pracoviska,

- jednoznačne určené a označené pracovisko.

Pred začatím práce musí byť vykonaný rozbor jej zložitosti, aby pre jej vykonanie bola
vybraná vhodná osoba (znalá, poučená alebo oboznámená). Osoby, ktoré sú určené k práci na
elektrickom zariadení alebo v jeho blízkosti, musia byť vyškolené tak, aby boli schopné poskytnúť
prvú pomoc pri zraneniach spôsobených elektrickým prúdom. Norma EN50110 zavádza pre
činnosti na elektrických zariadeniach nasledovné pracovné postupy:

1) BEŽNÉ PREVÁDZKOVÉ POSTUPY1

Medzi bežné prevádzkové postupy patrí prevádzková činnosť a kontroly funkčného stavu.
S týmito činnosťami (so zahájením a ukončením) musí byť oboznámená osoba zodpovedná za
elektrické zariadenie, ktorej súhlas im musí predchádzať. Pri oboch činnostiach musí byť používané
primerané a vhodné náradie ako aj výstroj, ktoré zabránia zraneniu osôb elektrickým prúdom.

Prevádzková činnosť na elektrickom zariadení:

Možno ju rozdeliť na dva druhy:

- zásahy, ktorými sa má meniť elektrický stav elektrického zariadenia ovládacími prvkami na
spojenie odpojenie, zapnutie alebo vypnutie elektrického zariadenia bez rizík,
- rozpojenie alebo prepnutie zariadenia z dôvodu práce na ňom.

Odpojenie dodávky elektriny pre zariadenie v prípade stavu núdze musí byť vykonané
v súlade s národnými alebo miestnymi predpismi osobami s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

Kontroly funkčného stavu:

Medzi kontroly funkčného stavu elektrického zariadenia patria meranie, skúšanie a odborná
prehliadka a odborná skúška (revízia) elektrického zariadenia.

Meranie:

Meranie definované v EN 50110 je pre všetky činnosti, pri ktorých sú merané fyzikálne
veličiny v elektrickom zariadení. Môžu ho vykonávať len osoby znalé alebo osoby poučené pod
dozorom.

Skúšanie:

Skúšanie zahŕňa všetky činnosti obsahujúce kontrolu prevádzky alebo stavu elektrického
zariadenia (elektrického, mechanického, tepelného). Môže byť vykonávané pri normálnom napájaní,
pri napájaní z iného (vonkajšieho) zdroja alebo skúšanie môže byť vykonané pri odpojenom zdroji
(bez napätia). Skúšanie môžu vykonávať osoby znalé alebo poučené pod dozorom znalej osoby.

Odborné prehliadky a odborné skúšky:

Účelom OPaOS je overiť, či elektrické zariadenie je v súlade so základnými technickými
a bezpečnostnými ustanoveniami technických predpisov a noriem a môže zahŕňať i overenie
normálneho prevádzkového stavu elektrického zariadenia. OPaOS pozostáva
z prehliadky, z merania, prípadne i z jeho skúšania.

Pri nových alebo rekonštruovaných elektrických zariadeniach musí byť pred uvedením do
prevádzky vykonaná prvá odborné prehliadka a odborná skúška.

Na elektrickom zariadení v prevádzke musia byť vykonávané pravidelné OPaOS, cieľom
ktorých je predchádzať závadám, ktoré by mohli nastať a vyvolať na elektrickom zariadení poruchu.

OPaOS musia byť vykonávané s odvolaním sa na príslušnú vypracovanú technickú
dokumentáciu. Závada zistená na elektrickom zariadení znamenajúca bezprostredné
nebezpečenstvo, musí byť neodkladne odstránená alebo vadná časť musí byť odpojená a zaistená
proti jej opätovnému zapnutiu.

OPaOS musí byť vykonávaná osobami s odbornou spôsobilosťou elektrotechnik špecialista
(§24) podľa Vyhl. MPSVaR SR č.718/2002 Z. z. O výsledku OPaOS musí byť vyhotovený
písomný doklad Správa o OPaOS elektrického zariadenia.

2) PRACOVNÉ POSTUPY

Na práce vykonávané na elektrických zariadeniach musia byť pred ich začatím stanovené
postupy prác. Osoba zodpovedná za elektrické zariadenie alebo vedúci práce musí zaistiť, že osoby
vykonávajúce prácu budú oboznámené s priebehom prác pred zahájením a ukončením práce.

Pracovné postupy sa rozdeľujú na tri rôzne skupiny:
- Práca na elektrickom zariadení bez napätia,

- Práca na elektrickom zariadení pod napätím,

- Práca na elektrickom zariadení v blízkosti zariadenia pod napätím.

V prípade nepriaznivých atmosférických podmienok musia byť prijaté príslušné opatrenia a
obmedzenia. Pokiaľ je na pracovisku zlá viditeľnosť, nesmie byť začatá a nesmie ani pokračovať
žiadna pracovná činnosť na elektrickom zariadení. V prípade, že sa blíži búrka (blýska sa a počuť
hrmenie), musia byť neodkladne zastavené práce na rozvodných vedeniach alebo na zariadeniach
priamo spojených s týmito vedeniami a osoba zodpovedná za elektrické zariadenie musí byť
upozornená na tieto skutočnosti. Pokiaľ sa pracuje na elektrickom vedení s možnosťou vzniku
indukcie, musia byť prijaté bezpečnostné opatrenia (uzemnenie v určitých vzdialenostiach
k obmedzeniu potenciálu medzi vodičmi a zemou na bezpečnú hodnotu, prípadne ekvipotenciálne
spojenie na pracovnom mieste).

2.1 Práca na elektrickom zariadení bez napätia

Práca na elektrickom zariadení bez napätia sa vykonáva po zabezpečení opatrení, ktoré
zabraňujú vzniku elektrického nebezpečenstva (zaistenie pracoviska). Aby bola práca bez napätia na
pracovisku bezpečná, musí byť toto pracovisko presne vymedzené, musí byť bez napätia a musí byť
spoľahlivo zabezpečené pre vykonávané práce.

Pre zaistenie pracoviska na prácu bolo stanovených päť základných požiadaviek, ktoré musia
byť pri zaisťovaní pracoviska dodržané v nasledujúcom poradí:

1. Úplné odpojenie (zo všetkých strán možného napájania)

2. Zabezpečenie proti opätovnému zapnutiu

3. Overenie, že zariadenie je bez napätia

4. Vykonanie uzemnenia a skratovanie

5. Ochranné opatrenia voči zariadeniam pod napätím, ktoré sú v blízkosti

Súhlas k zahájeniu práce musí dať osoba zodpovedná za elektrické zariadenie vedúcemu práce
alebo vedúcim práce. Osoba vykonávajúca pracovnú činnosť musí byť znalá alebo poučená pod
dozorom osoby znalej.

1 Úplné odpojenie

Časť elektrického zariadenia, na ktorom sa bude vykonávať práca, musí byť odpojená od

2 Zabezpečenie proti opätovnému zapnutiu

Všetky spínacie prístroje, ktoré boli použité k odpojeniu elektrického zariadenia pre prácu bez
napätia, musia byť zaistené proti opätovnému zapnutiu prednostne uzamknutím vybavujúceho
mechanizmu, napr. vonkajšie úsečníky alebo úsekové odpojovače a odpínače zaisťovacím zámkom.
Spínače, odpojovače alebo stýkače zaistiť blokovaním, uzatvorením vzduchových ventilov,
spoľahlivo, odpojiť ovládacie okruhy, diaľkové ovládanie a pod. Pokiaľ nie sú k dispozícii
uzamykateľné zariadenia, musia byť vykonané zodpovedajúce opatrenia v súlade s miestnymi
prevádzkovými predpismi, aby bolo zabránené opätovné zapnutie. Pokiaľ sú používané spínacie
prístroje s diaľkovým ovládaním, musí byť zaistené, aby nemohlo dôjsť k opätovnému zapnutiu
miestnym ovládaním. Všetka signalizácia a uzamykateľné systémy použité pre tento účel, musia byť
spoľahlivé. Ak sa pracuje na elektrickej inštalácii NN, ktorá je istená tavnými poistkami, musia sa
tavné poistky spolu s hlavicami po vybratí bezpečne uschovať. Treba dať pozor na možné spojenie
elektrickej inštalácie, na ktorej sa má pracovať, s elektrickou inštaláciou pod napätím cez meracie
prístroje, zhášacie tlmivky, meracie transformátory, kondenzátory, prípadne na spätné napätie
cudzieho zdroja, na indukované napätie a pod. Z vonkajších a káblových vedení a kondenzátorov
treba po odpojení odstrániť nebezpečný elektrický náboj.

3 Overenie beznapäťového stavu siete
Po odpojení je treba na pracovisku meraním (napr. vhodnou skúšačkou napätia) zistiť, či
elektrické zariadenie je skutočne bez napätia. Len takto sa dá zistiť, či nedošlo k zámene poistiek
prúdového obvodu, spínačov, ističov a pod. Stav bez napätia musí byť overený na všetkých póloch
elektrického zariadenia na pracovisku. Skutočný stav časti zariadenia, ktoré boli odpojené, musí byť
overený podľa miestnych predpisov. To zahŕňa napr. použitie prístrojov vstavaných do zariadenia
indikujúcich napätie. Tieto však musia byť preverené vždy pred použitím a po zapôsobení. Ak sa
nedá (napríklad za dažďa) vypnutý stav el. inštalácie preveriť skúšačkou a ak je nevyhnutné
z dôležitých prevádzkových dôvodov neodkladne odstrániť poruchu vo vonkajšej rozvodni, preverí
sa odpojený stav vizuálnou kontrolou na všetkých póloch alebo fázach.. Ak sa odstraňuje porucha
medzi úsekovými vypínačmi, preveruje sa vypnutý stav vedenia vn v najbližšej krytej stanici.

4 Uzemnenie a skratovanie

Vopred pripravené uzemňovacie a skratovacie zariadenie alebo prístroje sa na pracovisku
ihneď po odskúšaní beznapäťového stavu najprv spoja so zemou, a potom so všetkými vodičmi
vypnutého zariadenia na pracovisku. Pokiaľ to nie je možné, uzemňovacie a skratovacie zariadenie alebo prístroje musia byť
viditeľné z pracoviska. Skratovacie zariadenie (vrátane uzemňovacích nožov) sa musí dimenzovať
tak, aby vydržalo skratový prúd tak dlho, až vypne ochrana pred miestom pripojenia skratovacieho
zariadenia.

Uzemnenie a skratovanie sa vykonáva na elektrických zariadeniach:

• vysokého napätia

Na elektrickom vedení VN s holými vodičmi musí byť vykonané uzemnenie a skratovanie na
pracovisku zo všetkých strán možného naspájania a/alebo na všetkých vodičoch vstupujúcich do
tohto miesta umiestnené aspoň jedno skratovacie zariadenie, ktoré musí byť na dohľad z
pracoviska. Ak nie je uzemňovacie a skratovacie zariadenie alebo prístroj na dohľad, musí byť na
hraniciach pracoviska pripojené prenosné uzemňovacie zariadenie alebo vykonané ďalšie potrebné
opatrenia. U pracovných činností, kde sa neprerušia vodiče v priebehu práce, je vhodné pripojenie
samostatného uzemňovacieho a skratovacieho zariadenia na pracovisku. Ak ide o vypínanie
z dôvodu poruchy na vedení VN, môžu sa zapnúť uzemňovacie nože odpojovačov alebo
namontovať skratovacia súprava na vývode z rozvodne až keď dostane manipulant rozvodne alebo
iná oprávnená osoba správu o vypnutí tohto vedenia zo všetkých strán, odkiaľ by sa mohlo dostať
napätie. Až potom sa na tomto vedení môžu montovať skratovacie súpravy bez preverenia
vypnutého stavu skúšačkou.

Pokiaľ sa pracuje na vonkajšom vedení len na jednom vodiči, nie je požadované na
pracovisku skratovanie za predpokladu splnenia nasledujúcich podmienok:
- všetky deliace miesta sú uzemnené a skratované,
- vodiče, na ktorých sa začalo pracovať a akékoľvek vodivé časti na pracovisku sú spojené
a uzemnené vhodnými zariadeniami a prístrojmi,
- uzemňovací vodič, pracovisko a pracujúca osoba sú vo vzdialenosti väčšej než DL 
 od zbývajúcich vodičov tohto elektrického obvodu.
Pre izolované vonkajšie vedenie, káble alebo iné izolované vodiče musí byť urobené
uzemnenie skratovanie na nezaizolovaných častiach rozpojovacieho miesta zariadenia alebo čo
najbližšie týmto miestam zo všetkých strán pracoviska.

• malého a nízkeho napätia

V elektrických inštaláciách MN a NN sa nemusia vodiče spájať so zemou a skratovať, ak je
vypnutý stav bezpečne zaistený vybratím tavných poistiek alebo inak a ak je náhodné zapnutie alebo
vzniknutie napätia vylúčené.

Pri príslušných poistkových spodkoch sa umiestni bezpečnostná značka s nápisom POZOR,
NA ZARIADENÍ SA PRACUJE. Vypnutie spínača NN vyhovuje tejto podmienke iba vtedy, ak je
postarané o to, aby nepovolaná osoba nemohla spínač zapnúť.

Ak je nebezpečie, že na vonkajších vedeniach MN a NN bude zavlečené napätie, napríklad:
- u vonkajšieho vedenia križovaného alebo idúceho v súbehu s inými elektrickými vedeniami,

- prostredníctvom záložných generátorov sa musia na pracovisku spojiť vodiče so zemou a
navzájom skratovať aj vtedy, ak je beznapäťový stav je zaistený vybratím poistkových vložiek
alebo inak. V takomto prípade sa na pracovisku musí vyvesiť bezpečnostná značka s nápisom
LEN TU PRACUJ.

Povolenie k začatiu práce

Po zaistení pracoviska skontroluje osoba určená na toto zaistenie spolu so zodpovedným
vedúcim práce, či sú urobené všetky bezpečnostné opatrenia na pracovisku a až potom dovolí
pracovnej skupine vstup na pracovisko. Túto kontrolu vykoná zodpovedný vedúci práce aj v tom
prípade, že pracovisko zaisťoval sám. Pri tejto kontrole presvedčí osoba zaisťujúca pracovisko
pracovnú skupinu o beznapäťovom stave priamym dotykom na zaistenú časť elektrickej inštalácie.

5 Ochranné opatrenia voči zariadeniam pod napätím, ktoré sú v blízkosti

Ak sú časti elektrického zariadenia v blízkosti pracoviska trvalo pod napätím, je treba
vykonať zvláštne dodatočné opatrenia, ktoré musia byť uskutočnené pred zahájením prác na
elektrickom zariadení. Podľa miestnych podmienok sa urobia opatrenia, aby pracujúci nemohli
omylom vstúpiť do miest so živými časťami (napríklad ohradenie, vyznačenie cesty na pracovisko,
uzamknutie nezameniteľnými kľúčmi, označenie bezpečnostnými značkami (predtým tabuľkami),
uzatváracou páskou, zaplombovanie dverí kobiek, prelepenie zámkov kobiek a pod). Pri prácach
v ohradených priestoroch (kobkách a pod.) musia byť pracujúce osoby oboznámené s únikovou
cestou, aby v prípade nebezpečenstva mohli rýchlo opustiť pracovný priestor. Úniková cesta musí
byť trvale voľná.

Uvedenie zariadenia do prevádzky

Po ukončení práce musí byť z pracoviska odstránené všetko náradie, výstroj a prístroje
používané počas práce. Ďalej sa musia z pracoviska odstrániť všetky zámky a iné prístroje, ktoré
boli použité na zabráneniu opätovného zapnutia a všetky označenia použité pri pracovnej činnosti.
Nakoniec zodpovedný vedúci práce prehliadne pracovisko, skontroluje prítomnosť všetkých členov
svojej skupiny, upovedomí ich o zamýšľanom pripojení na napájanie a dá pokyn všetkým členom
pracovnej skupiny, aby opustili pracovisko. Po potvrdenej kontrole, že všetci členovia pracovnej
skupiny opustili pracovisko, sa môže odstrániť zaistenie pracoviska. Po odstránení skratovacieho
zariadenia sa považuje stále ešte vypnutá elektrická inštalácia už za elektrickú inštaláciu pod
napätím. Keď je vedúci práce presvedčený, že elektrické zariadenie je pripravené na obnovu
napájania, musí byť vykonané overenie osobou zodpovednou za elektrické zariadenie, ktorá
prehlási, že je práca dokončená a elektrické zariadenie je schopné k uvedeniu do činnosti.

Práce na elektrickom zariadení pod napätím

Práce na elektrickom zariadení pod napätím je práca, ktorá musí byť vykonávaná len v súlade
s národnými normami a pracovnými postupmi. Behom práce pod napätím môžu byť pracujúce
osoby v styku s nezakrytými živými časťami alebo zasiahnuť do ochranného priestoru niektorou
časťou tela alebo náradím, zariadením alebo predmetmi držanými v ruke. Vonkajšia hranica
ochranného priestoru je daná vzdialenosťou DL

Osoby pri práci na elektrickom zariadení pod napätím musia byť vhodne oblečené a mať
zodpovedajúce osobné ochranné prostriedky bez osobných kovových predmetov (šperky, prívesky,
prstene). Pre zvyšovanie a udržovanie odbornosti a zručnosti osôb znalých a poučených musí byť
vytvorený špeciálny výukový program na vykonávanie práce pod napätím založený na teoretických
a praktických znalostiach. Po úspešnom absolvovaní školenia obdrží absolvent osvedčenie, ktoré
potvrdzuje schopnosť osoby vykonávať prácu na elektrických zariadeniach pod napätím

V súčasnosti sú zavedené tri pracovné metódy práce pod napätím, ktoré závisia na pozícii
osoby vzhľadom k živým častiam a prostriedkom zabraňujúcim zranenie elektrickým prúdom
a skratu:

- práce na vzdialenosť - práce na bezpečnú vzdialenosť

- práce v dotyku

- práce na potenciáli

1 Práce na vzdialenosť (práce na bezpečnú vzdialenosť)

Ide o prácu na elektrickej inštalácii pod napätím, pri ktorej je osoba v určitej vzdialenosti od
živých častí (mimo priestoru ohrozenia) a do tohto priestoru vniká a živých častí pod napätím sa
dotýka iba predpísanými pracovnými pomôckami (napr. izolovanými tyčami) pri používaní
predpísaných ochranných pomôcok.

2 Práce v dotyku

Ide o prácu na elektrickej inštalácii pod napätím, pri ktorej osoba, ktorá má ruky chránené
ochrannými pomôckami (izolačné rukavice, prípadne izolačné rukávy) sa priamo dotýka živých
častí pod napätím. Pri zariadeniach nízkeho napätia sa môžu používať izolované ručné náradie
(kľúče, skrutkovače apod.) a vhodná izolácia voči zemi.

3 Práce na potenciáli

Ide o prácu na elektrickej inštalácii pod napätím, pri ktorej je osoba vykonávajúca prácu,
vodivo spojená so živými časťami iba jednej fázy (pólu) na ktorej pracuje a za ktorej súčasť sa
pokladá. Osoba má teda rovnaký potenciál svojho tela ako je živá časť s vhodnou izoláciou proti
okoliu.

Pracovné podmienky pre prácu na elektrickom zariadení pod napätím

Podľa zložitosti práce musia pracovné podmienky stanovovať pravidlá vyplývajúce z danej
pracovnej metódy práce pod napätím, ktoré sú obsiahnuté v pracovnom postupe práce pod napätím.
Ide o súbor jednotlivých pracovných úkonov, potrebných na vykonanie príslušného druhu práce.
V pracovných podmienkach musí byť určený vzťah medzi osobami zúčastňujúcimi sa práce pod
napätím ako je osoba zodpovedná za prevádzku elektrického zariadenia, vedúci práce a pracujúce
osoby. V pracovných podmienkach musí byť zahrnutý aj zvláštny režim prevádzky – opatrenia na
obmedzenie spínacieho prepätia na pracovisku ako je zákaz automatického opätovného zapnutia
vypínača obvodu (OZ), dané pracovné vzdialenosti pre osoby a pre vodivé zariadenia v priebehu
práce. Tieto vzdialenosti sú určené podľa napätí medzi fázou a zemou ale aj medzi fázami
navzájom.

Pri pracovných podmienkach je treba brať do úvahy aj atmosférické podmienky okolitého
prostredia ako je dážď, hustá hmla, búrka, silný vietor, slaný dážď a mimoriadne nízka teplota.
Práce pod napätím musia byť zakázané alebo prerušené, keď je silný vietor, zlá viditeľnosť alebo
keď osoby nemôžu ľahko ovládať náradie. V prípade blížiacej sa búrky nesmú byť práce pod
napätím vôbec zahájené alebo musia byť prerušené. Špecifické práce na živých častiach ako je
čistenie, postrek a odstraňovanie nánosov námrazy na izolátoroch musia byť zabezpečené
špeciálnymi pracovnými pokynmi a postupmi.

Práca na elektrickom zariadení v blízkosti zariadenia pod napätím

Pokiaľ sú v blízkosti pracoviska časti zariadenia, ktoré z dôvodov bezpečnosti prevádzky
alebo ekonomických strát nemôžu byť vypnuté, je treba tieto časti pod napätím zakryť a zaistiť tak,
aby nebol možný neúmyselný dotyk telom alebo nástrojom. Pri takejto práci sa pracovník dostáva
do zóny priblíženia. Veľkosť vzdialenosti Dv vonkajšej hranice zóny priblíženia uvádzajú národné
predpisy. Všeobecne platí pridanie vzdialeností k ochrannému priestoru DL pre nízke napätie do
1000V vzdialenosť 500 mm, pre vysoké napätie do 110kV vzdialenosť 1000 mm.

Pracovník pri práci v blízkosti zariadení pod napätím musí dbať, aby sa nepriblížil k živým
častiam pod napätím. K tomu slúži ochrana pred úrazom elektrickým prúdom zaistená:

- krytmi, prepážkami, zábranami alebo zakrytím izoláciou. Pred začatím práce musí
vedúci upozorniť osoby na dodržiavanie bezpečných vzdialeností. Hranice pracoviska
musia byť dôkladne vyznačené.

- ochranou bezpečnou vzdialenosťou a dozorom. Bezpečná vzdialenosť nesmie byť
menšia ako je ochranný priestor DL

Na pracovisku sa môžu vykonávať stavebné práce a iné neelektrické práce ako sú napr.
zemné, inštalačné, zdvíhacie, prepravné, natieračské a pod. Pri takýchto prácach musí byť
dodržiavaná stanovená vzdialenosť pri manipulácii s nákladmi, s dopravnými a zdvíhacími
zariadeniami. Táto vzdialenosť musí byť meraná od najbližších vodičov alebo nezakrytých živých
častí. Musí byť vždy väčšia než Dv.

Postupy pri údržbe

Úlohou údržby je udržiavať elektrické zariadenie v prevádzkovom stave. Údržba môže
pozostávať z:

- preventívnej údržby, ktorá je vykonávaná na základe skúseností so zámerom zabrániť
poruche a udržiavať zariadenie v prevádzkovom stave,

- opravnej údržby, ktorá zasahuje pri poruche a vykonáva výmenu (opravu).

Osoby, ktoré vykonávajú údržbové práce, musia byť na tieto práce vyškolené. Musia byť
vybavené a pri práci používať zodpovedajúce náradie, meracie a diagnostické prístroje
a individuálne ochranné prostriedky, ktoré musia byť udržiavané v dobrom stave. Údržbové prác sa
rozdeľujú na:

- práce, pri ktorých je nebezpečie zranenia elektrickým prúdom (napr. skratom, oblúkom
a pod.) musia byť používané zodpovedajúce pracovné postupy,

- práce, kde konštrukcia zariadenia umožňuje určitú bezpečnosť ( napr. výmena poistiek,
žiaroviek a pod.), ktoré sa vykonávajú bez úplných pracovných postupov.

V prílohe norma EN 50110-1 uvádza návod na stanovenie doporučených vzdušných
vzdialeností pri pracovných postupoch pre práce pod napätím a práce v blízkosti zariadení pod
napätím. Tu dochádza k podstatným zmenám oproti našimi zaužívaným vzdialenosťami uvedenými
v STN 34 3100.

Ochranný priestor obklopuje živé časti. Tento priestor je meraný od živých častí a tvorí
vzdialenosť DL. Táto vzdialenosť DL po hranicu zóny ochranného priestoru nesmie byť menšia, ako
je minimálna pracovná vzdialenosť DC pre túto živú časť.

Pri práci pod napätím prichádza pracujúca osoba do kontaktu so živými časťami vo vnútri
ochranného priestoru alebo počas práce časťami svojho tela alebo náradím a predmetmi držanými
v ruke zasahuje do ochranného priestoru.

Pri práci na elektrickom zariadení v blízkosti zariadenia pod napätím je dôležitá zóna
priblíženia, ktorá obklopuje ochranný priestor (DV - DL). Vzdialenosť od ochranného priestoru po
vonkajšiu hranicu zóny priblíženia závisí od výšky napätia na živej časti. Práce v blízkosti
zariadenia pod napätím predstavujú všetky práce, kedy je pracujúca osoba buď vo vnútri zóny
priblíženia, alebo časťami svojho tela, náradím, zariadením alebo prístrojmi držanými v ruke
zasahuje do tejto zóny priblíženia, pričom nezasahuje do ochranného priestoru.

V prílohe normy EN 50110-1 sú uvedené v tabuľkách aj elektrické vzdialenosti s rozdielnymi
údajmi, nakoľko boli získané z rôznych zdrojov informácií.

Ďalej v prílohe normy EN 50110-1 je uvedený pojem Ergonomická vzdialenosť, ktorá sa
pridáva dodatočne k vzdušnej vzdialenosti pri takých faktoroch ako sú:

- nežiadúce pohyby osoby vykonávajúcej prácu,

- neschopnosť správne posúdiť požadovanú vzdialenosť, zvlášť pokiaľ je väčšia, než
požadovaná pre vyššie napätie,

- ťažkosti s dodržaním správnej vzdialenosti, hlavne keď je menšia ako požadovaná pre
nižšie napätie,

- náhodný pohyb vodivých predmetov a vybavenie osobou nesených alebo držaných
v ruke alebo ktoré sú v blízkosti osoby.

Ergonomická vzdialenosť sa obyčajne pohybuje v rozsahu 200 mm až 1000 mm. Pri
zariadeniach 72,5 kV a vyššom tieto ergonomické vzdialenosti prevládajú nad vzdušnými
vzdialenosťami.